Preskočiť na obsah

Slovenská pospolitosť – národná strana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slovenská pospolitosť – národná strana
Základné informácie
SkratkaSP-NS
Založenie18. január 2005
Rozpustenie14. marec 2006
PredsedaMarian Kotleba
Najviac poslancov0
Poslancov0
Ideológieneonacizmus[1]
antikomunizmus
anticiganizmus[1]
nacionalizmus
antisionizmus[1]
euroskepticizmus[1]
Politické spektrumkrajná pravica
Ďalšie informácie
SídloKráľovohoľská 6150/5, 97411 Banská Bystrica, Slovensko
NovinyPrúty
Farby          tmavomodrá, biela

Slovenská pospolitosť - Národná strana (skratka SP-NS) bola ultranacionalistická politická strana pôsobiaca na Slovensku v rokoch 2005 – 2006. Na Ministerstve vnútra bola zaregistrovaná 18. januára 2005. 1. marca 2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozpustil túto stranu, pretože jej politická činnosť bola v rozpore s Ústavou SR.[2] V súčasnosti pôsobí vo forme občianskeho združenia. Je to historicky prvý prípad, keď najvyšší súd rozpustil politickú stranu na Slovensku.

Program a ideológia strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Strana bola médiami označovaná za extrémne radikálnu. Oslavovala vojnovú Slovenskú republiku. Predsedu združenia, Ivana Sýkoru, ktorý vo funkcii vystriedal stredoškolského učiteľa informatiky Mariana Kotlebu, ostatní členovia SP-NS oslovovali titulom Vodca.[3] V združení majú aj funkciu „Pobočník Vodcu“ a „Staršina“.

Hlavným cieľom SP-NS bolo podľa ich slov „budovať nový Slovenský stavovský štát na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe, vystúpenie Slovenskej republiky zo Severoatlantickej aliancie (NATO) a vyhlásenie vojenskej neutrality, ... úzka spolupráca so slovanskými štátmi a vystúpenie Slovenskej republiky z Medzinárodného menového fondu a ostatných organizácií, ktoré ničia slovenský národ a štát.[1]

Strana sa zviditeľnila svojimi verejnými vystúpeniami v oblekoch pripomínajúcich uniformy Hlinkových gárd. Počas niekoľkých vystúpení odsúdili SNP ako „'protislovenský boľševický puč a medzinárodnú akciu zradcov“. Kritizovali parlamentnú demokraciu a pri kritike neobišli ani heslá o „cigánskych príživníkoch a parazitoch“, „maďarských šovinistoch“ či „sionistickej loby“.[1]

Stúpenci počas prejavov často skandovali heslá ako „Slovensko si nedáme!“, „Sláva Tisovi!“ alebo „Nech žije vodca!“. Niektorí občianski aktivisti požadovali zákaz tejto strany, ktorý sa napokon uskutočnil. Počet aktívnych priaznivcov bol odhadovaný na maximálne 100.

Strana mala podľa tvrdení členov miestne organizácie v dvanástich mestách na Slovensku a spolupracovala s viacerými podobnými organizáciami doma i v zahraničí. Spolu s občianskym združením Nové slobodné Slovensko vydávala politicko-spoločenský mesačník Hlas národnej stráže.

Slovenská pospolitosť ako občianske združenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská pospolitosť začala pôsobiť ako občianske združenie od roku 1995. 12. novembra 2008 rozhodlo Ministerstvo vnútra SR o rozpustení tohto nacionalistického občianskeho združenia, keďže, ako sa uvádza v rozhodnutí MV SR: „Združenie vyvíjaním činnosti roznecuje nenávisť a neznášanlivosť z národnostných, rasových, náboženských a politických dôvodov, čím sleduje dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi.“[4]

1. júla 2009 Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie ministerstva vnútra a rozhodnutie mu vrátil na opätovné konanie, keďže neboli splnené zákonné podmienky na rozpustenie Slovenskej pospolitosti.[5] Slovenská pospolitosť naďalej funguje ako registrované občianske združenie a je pokračovateľom zakázanej nacionalistickej strany Slovenská pospolitosť – národná strana[6]

Bývalý predseda Marian Kotleba bol učiteľom informatiky na gymnáziu v Banskej Bystrici. Po politickom tlaku voči tomu, aby politický extrémista učil deti, sa s riaditeľom gymnázia dohodol na zmene zaradenia a stal sa správcom školskej počítačovej siete. 14. marca 2009 bol políciou zaistený a predvedený na výsluch kvôli propagácii fašizmu a hesiel používaných za prvého Slovenského štátu. Toto obvinenie bolo neskôr stiahnuté. Marian Kotleba bol predsedom Ľudovej strany Naše Slovensko do roku 2022, kedy bol odsúdený za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.

Spolupráca so zahraničnými organizáciami a stranami

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f JANCURA, Vladimír. Pozor, fašizmus dokáže meniť farbu. Pravda (Bratislava: Perex), 2016-03-16. Dostupné online [cit. 2019-11-01]. ISSN 1336-197X.
  2. am, ČTK, TASR. Najvyšší súd rozpustil Slovenskú pospolitosť. Pravda (Bratislava: Perex), 2006-03-01. Dostupné online [cit. 2019-11-01]. ISSN 1336-197X.
  3. MIKUŠOVIČ, Dušan. Nový župan ešte ako líder Pospolitosti chválil vyhnanie Židov z krajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-11-24. Dostupné online [cit. 2019-11-01]. ISSN 1335-4418.
  4. Ministerstvo rozpustilo Slovenskú pospolitosť [online]. SME, [cit. 2008-11-14]. Dostupné online.
  5. SITA. Súd "oslobodil" Pospolitosť. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2009-07-02. Dostupné online [cit. 2019-11-01]. ISSN 1336-1996.
  6. Najvyšší súd zrušil rozpustenie Slovenskej pospolitosti [online]. SME, [cit. 2011-09-27]. Dostupné online.